reklama

Blúdenie slovenského vzdelávania v tieni testovania PISA

Máme tu ďalšiu hystériu odvíjajúcu sa od zverejnenia výsledkov testovania PISA. PISA je pritom chúlostivá téma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (62)

Od začiatku som toto testovanie podroboval silnej kritike a s kolegom Pupalom sme testovaniu a jeho metodologickým problémom venovali viacero akademických štúdií. Tento text však nebude o kritike tohto nástroja, bude o tom, čo sa skrýva v tieni hysterických novinárskych reakcií na zverejnenie výsledkov našich žiakov. Bude o tom, čo spôsobuje, že sa školstvo a vzdelávanie neuberá akceptovateľným smerom a čo sa už dnes prejavuje vo všetkých typoch testovaní a vyhodnocovaní bez ohľadu na to, ako sú ich nástroje konštruované.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rétorické gesto politikov je také, že nás nútia k vyjadreniam o tom, že máme iných a v mnohých aspektoch slabších (a ešte aj agresívnejších) žiakov oproti minulosti, arogantných rodičov, zlyhávajúce vzdelávanie učiteľov, málo angažovaných učiteľov v praxi, chaotickú organizáciu učiva, katastrofálne materiálno-technické vybavenie či finančné zabezpečenie. Iste, mnohé z týchto konštatovaní majú reálny základ a sú vážnym problémom. Nezaznieva však, pochopiteľne, že vyššie uvedené zmätky sú dôsledkom neschopnosti systematického centrálneho riadenia vzdelávania- inak povedané, neschopnosti ministerstva a jeho priamo riadených organizácií. A samozrejme nezáujmu vlády.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záverom Mikulášskej tlačovej besedy ministra a riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania k výsledkom testovania PISA bolo asi toto: Čakáme na vyjadrenie expertov, kde je chyba. Už dopredu reagujeme na zlyhávanie žiakov v prírodovednej gramotnosti návratom k prvouke. Sociálne podmienená neúspešnosť žiakov sa rieši rozširovaním kapacít materských škôl pod taktovkou Ministerstva vnútra a Ministerstva pôdohospodárstva. A samozrejme popri tom množstvo zahmlievania, napr. o tom, že program Učiace sa Slovensko hovorí o nastávajúcej reforme obsahu vzdelávania. Nehovorí o nej nič, naopak jeho tvorcovia deklarujú, že cielene ju do téz nezaradili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vynára sa otázka, či ničnerobenie nie je samotnou súčasnou stratégiou ministerstva. Porovnajme si, aká bola ministerská odozva na už tradičnú hystériu z výsledkov testovania PISA pred tromi rokmi. Zvolaný parlamentný výbor, vládna úloha ministrovi predložiť návrhy opatrení, vypracovanie správy o stave školstva, zriadenie dvoch poradných orgánov- Kurikulárnej rady a Rady pre systémové zmeny. Posilnil sa taktiež Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve a začal produkovať relevantné analýzy. V otázke obsahu vzdelávania rozbehol vtedajší riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu snahu o koordinovanú zmenu obsahu vzdelávania a prvýkrát (aj naposledy) zvolal na spoločné stretnutie predsedov všetkých predmetových komisií, aby sa bavili o tom, čo je potrebné, aby sa žiaci učili. Vďaka ostrým lakťom tvorcov štátneho vzdelávacieho programu a hlasov z praxe sa po ďalších troch rokoch napriek vôli niektorých ministerských úradníkov podarila zmena len jedného programu, programu pre materské školy. A veľmi rýchlo skončil aj minister a aj riaditeľ ŠPÚ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci traja (!!!) nasledujúci ministri prednastavené štruktúry ignorovali a začínali opäť od nuly- nové tímy, vzletné stratégie, nové tony balastu. Akoby sme tých expertov na vzdelávanie mali v tejto krajine nespočetne a času na úvahy bolo dostatok. Produktívne uchopiteľné orgány boli ignorované a napr. spomínané rady nezasadali štyri roky. Každá zmena ministra viedla k zmene riaditeľov priamo riadených organizácií. Dnes ide o personálne zdevastované organizácie disponujúce minimálnym odborným know-how. Personálne búrky sa diali a dejú aj na samotnom ministerstve. Ak niekto v tejto situácii očakáva skorú zmenu v školstve, je blázon.

A je tu ešte jedna významná priťažujúca okolnosť . Mohli by sme hovoriť, nechajme minulosť minulosťou, sústreďme sa konečne na budúcnosť. Čo ale s tým, keď sa minulosť vracia ako bumerang a utvára uzavretý kruh prítomnosti? Dnes už dokonca aj riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vo vzdelávaní priznáva, že stále zhoršujúca sa úspešnosť žiakov v testovaní PISA je vo vzťahu k reforme z roku 2008. Je to tak, bezpochyby. Kto ale vtedy danú reformu inicioval a železnou rukou pretláčal a išiel cez mŕtvoly? No a prečo spomínať minulosť, keď sú dnes hlavní stranícki aktéri iní? Naozaj? Každý nech si odpovie sám, keď si porovná personálne obsadenie priamo riadených organizácií či niektorých predmetových komisií z vtedajšieho obdobia a dnes. Kostlivci sa po ôsmych rokoch vrátili a možno budú opäť reformovať.

Aura testovania PISA bola dodnes vždy schopná nakopnúť diskusiu o vzdelávaní. Je to podozrivý nástroj OECD, ale bol to jediný nástroj vytvárajúci tlak na politikov. Dnes už si tým tak nie som istý. Pokrčíme ramená, počkáme na expertov, alebo možno ministerstvo vnútra, prípadne pôdohospodárstva.

Ondrej Kaščák

Ondrej Kaščák

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som profesorom pedagogiky na Trnavskej univerzite v Trnave a Univerzite Karlovej v Prahe.Viac o mojej práci:https://trunipdf.academia.edu/OndrejKascak Zoznam autorových rubrík:  ŠkolstvoVzdelávanieVedaPolitikaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu