Zostaňte s nami, po reklame sme späť- Učiace sa Slovensko dá rozum

Autor: Ondrej Kaščák | 24.11.2016 o 9:52 | Karma článku: 2,86 | Prečítané:  696x

Za ostatný mesiac nebývalo obsadzujú mediálny priestor dve školskoreformné iniciatívy- ministerské Učiace sa Slovensko a think-tankové To dá rozum.

Ich mediálna koexistencia celkom jasne demonštruje, medzi akými pólmi osciluje hovorenie o slovenskom školstve, vede a výskume. No a z tejto koexistencie možno vyčítať, prečo má Slovensko vôbec problém navodiť zásadnejšie zmeny vo vzdelávaní, prečo doterajšie (a zdá sa, že aj nadchádzajúce) reformy zostanú pseudoreformami. Som totiž presvedčený, že základným cieľom pred zavedením akejkoľvek reformy je pochopiť vzdelávací sektor a až následne možno mať ambíciu zmeniť ho. Už teraz upozorňujem, že pod pochopením nemyslím len existenciu a zhromažďovanie dát o vzdelávacom sektore, od ktorých odvodzujú pochopenie mladí neoliberáli. Pochopiť znamená mať historické vedomie, vedieť, ktorá možno na prvý pohľad kozmetická zmena (rozhodnutie, legislatívna úprava) viedla k reťazi neplánovaných dôsledkov. Poznať, ako jednotlivé školské politiky sedimentovali v školskej praxi, zmenili život škôl, rutiny učiteľov, ich vnímanie profesie. V honbe za deklarovanou zmenou, zdá sa, na tento typ pochopenia zabúdame.

Rojkovia a technokrati

Učiace sa Slovensko, či chceme alebo nie, je iniciatíva nadväzujúca na porevolučné antikolektivistické hovorenie o individualizácii vzdelávania, autonómii rozhodovania, tvorivosti, zásadnej redukcii učiva, zameraní na vzťahy medzi učiteľom a žiakom, priorite afektívneho rozvoja. Toto východisko je evergreen doterajších reformných projektov od Konštantína až po Milénium, dodnes neúspešných. Sní o realitách, ktoré systematicky nefungujú v žiadnom verejnom školskom sektore. Áno, takéto idealistické hovorenie sa vyskytuje v žurnalistických kritikách všetkých vzdelávacích systémov v rozvinutých krajinách, no málokedy vstupuje do reálnych politík. V tomto je viac ako štvrťstoročná reformná snaha Slovákov unikátna a možno si položiť otázku, či sa aj reálne nestala brzdou rozumných zmien.

To dá rozum sa zrieka humanistických klišé. Výsledky v testovaniach, štatistiky, ekonomické a demografické analýzy, prognózy vývoja trhu práce, rozvoj humánneho kapitálu, informačné technológie. Nemyslime si však, že proklamovaná politika založená na dôkazoch (evidence-based policy) nie je idealistická. Ide taktiež o istý typ pedagogického vierovyznania založeného na viere v čísla, prognózy a vízie. Vízie technologicky optimistické s bezvýhradnou vierou v poznatkovú ekonomiku. Aj tento prístup má svojich koncepčných predchodcov, stratégie Minerva a Minerva 2.0. A tento prístup bude tvrdiť muziku, aj keď sa taktiež zrieka ambície pochopiť vzdelávací priestor na Slovensku a rýchlo postulovať zmenu.

Boj o výhradnosť

Obe iniciatívy dnes bojujú o svoj mediálny priestor. Deklarujú svoju otvorenosť. To dá rozum oslovovalo odborníkov pri tvorbe podkladových analýz na začiatku svojej kampane, čím sledovali prirodzenú logiku definovania východísk. Učiace sa Slovensko pripravilo tézy a ciele, pre mnohé z nich však nedisponuje východiskovými analýzami, v čom ma utvrdil ostatný okrúhly stôl na ministerstve. Otvorenosť vnímajú najmä v podobe organizovania diskusných fór (okrúhlych stolov), v rámci ktorých sondujú názory, hľadajú argumenty. Takže na jednej strane tu máme otvorenosť, no vedenú jasným ideologickým profilom a na druhej otvorenosť, ktorá nie je vedená jednotným konceptom. Obidve sú potenciálne nebezpečné. Jedna môže viesť k účelovej interpretácii stavu školstva, druhá k voľbe rozporuplných a nefunkčných riešení.

Čo je však ešte fascinujúcejšie, v oblasti školstva, kde by ste očakávali vecnú a jasnú diskusiu o podrobnostiach jednotlivých plánovaných rozhodnutí, pracujú obe iniciatívy s momentom tajomna. Neprepínajte, sledujte nás ďalej. Učiace sa Slovensko vraví, že tézy nemožno čítať optikou konkrétnych krokov a detailov, že tie prídu až potom, po konzultačnom procese. Čakajte, riešenia prídu. To dá rozum odkazuje, sledujte naše kroky, priebežne budeme zverejňovať naše analýzy. Naposledy v Trende ponúkli žurnalisticky veľmi chytľavú ochutnávku o „mýtoch“ nášho školstva. Obe stratégie si budujú divácke zázemie a vyzerá to na poriadnu telenovelu s plánovaným pravidelným vysielaním počas nasledujúcich desiatich rokov.

Obecenstvo

Aj z očakávaných premiér sa však môžu vykľuť prepadáky. A to najmä vtedy, keď sú diváci znechutení. A treba konštatovať, že stav všetkých školských aktérov je ďaleko od stavu ideálneho diváka idúceho na ruku režisérovi. Počnúc žiakmi, cez rodičov až po učiteľov. A trpezlivosti je málo. A aké je zloženie obecenstva, jeho nálad a problémov, sa z výstupov oboch iniciatív dozvedáme pramálo. Sústredia sa najmä na to, aké má byť vyučovanie, aký má byť žiak či učiteľ, aká bude spoločnosť. Analýza situácie a postojov súčasných aktérov vzdelávania však môže naznačiť všeličo. Možno to, že by nám na začiatok stačil minister, ktorý by vo svojom kresle vydržal viac ako dva roky, robil by pragmatické rozhodnutia zo systémového hľadiska, videl by ďalej ako za múry ministerských kancelárií a mal by istú autoritu v sektore školstva. Viem, príliš veľa požiadaviek v porovnaní s tým, čo tu zažívame minimálne ostatných desať rokov. Je totiž celkom dobre možné, že trpíme krízou správy vzdelávania, neschopnosťou efektívnej správy školstva. Že na takúto krízu dnes školy neustále doplácajú a v sektore vládne nedôvera a viac-menej nepredvídateľná atmosféra. Je to zvláštny stav. Ako mi napísal môj dlhoročný kamarát, dnes je správa vzdelávania na Slovensku v stave, že sa môže stať „buď čokoľvek alebo aj vôbec nič“.  Pocit neprítomnosti normálnosti je desivý, tak ako permanentné fungovanie v neštandardných podmienkach. Tu niekde by sa asi malo začať.

Obe reformné iniciatívy začínajú inde. A zdá sa, že oproti predchádzajúcim iniciatívam sa naučili najmä to, ako deklarovať otvorenosť, ako sa prezentovať, ako živiť očakávania a vylákavať sympatie. Marketingovo zaujímavé, počkáme si na sledovanosť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.


Už ste čítali?