O plánovanom úpadku vysokých škôl cez zborníkovú „kultúru“

Autor: Ondrej Kaščák | 30.12.2016 o 0:54 | (upravené 2.1.2017 o 20:32) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  828x

Ministerské aktivity neprestávajú prekvapovať ani ku koncu kalendárneho roka. Niektoré vysoké školy z nich budú ťažiť, no celkovo ide o slušnú spiatočku.

Keď bol v ostatných týždňoch zverejnený strategický materiál k reforme vysokých škôl (tzv. Učiace sa Slovensko), bol som presvedčený, že navrhované zmeny akreditačných kritérií sú len výsledkom idealizmu tvorcov tohto materiálu a taktiež aj ich zníženej schopnosti predvídať dopady navrhovaných zmien v slovenskom prostredí.

Aktuálne znenie Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2017 však vo mne začalo vzbudzovať podozrenie, že snaha poľavovať v externom vyhodnocovaní kvality vysokých škôl má zrejme systematický charakter. Inak si totiž neviem vysvetliť prílohu č. 4 tohto dokumentu, ktorá definuje význam jednotlivých typov publikačných výstupov pre dotovanie vysokej školy za oblasť uskutočňovania akreditovaných študijných programov a za oblasť výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti.

Najlepšie si je uvedené návrhy porovnať s metodikou na rok 2016. Aktuálna metodika vo viacerých typoch výstupov dodržuje logiku predchádzajúcej, váhu niektorých kategórií publikačných výstupov odôvodnene jemne posilňuje (monografie, kapitoly v monografiách, tzv. karentované výstupy, výstupy v databázach Web of ScienceScopus). Čo však vyrazí dych, je váha publikačných výstupov z domácich a zahraničných zborníkov a konferencií. To, čo pod Draxlerovou taktovkou (no s Plavčanovou zodpovednosťou ako šéfa sekcie) malo pre výskumnú, vývojovú a umeleckú činnosť váhu 0,046 resp. 0,092, to má zrazu pre samotného Plavčana váhu 2,00 resp. 4,00 !!! Jediné, čo ministerstvo môže v tejto situácii zachrániť, je predstierať, že ide o preklep v umiestnení desatinnej čiarky.

Vymyslime si pár extrémnych príkladov. Kapitola v prestížnych monografických sériách v spoločenských vedách vydávaných vydavateľstvami ako Palgrave Macmillan, Taylor & Francis či Oxford University Press sa môže dostať na váhu 4, iné kapitoly len 0,1. Príspevok v zborníku z konferencie organizovanej našimi českými bratmi v Starom Hrozenkove- nech sa páči 4,00. Ešte aj tá konferencia niekde na slovenských kopaniciach prinesie 2,00. Tu už začína rozum stáť. Už vidím tie nadšené zástupy slovenských zberačov konferenčných účastí a organizátorov konferencií. Áno, jednotková finančná dotácia sa na rôzne výstupy líši. No aj tak tu máme nečakanú injekciu do domáceho akademického cestovného ruchu oproti minulosti. Doteraz sa tí neschopní aspoň hanbili, mlčali a báli sa priznať, že nevedia, čo je Scopus, Web of Science či Current Contents. Teraz si znovu môžu začať budovať svoje akademické sebavedomie. Posolstvo ministerstva je- netreba publikovať po náročných recenzných konaniach v zahraničí a vôbec netreba písať monografie. Vlastne to už nemá zmysel. Radšej sa priateľsky často stretajme na slovenskom vidieku a hovorme si, akí sme úžasní. To nám vždy išlo výborne.

Chcel by som veriť, že akademické kultúry jednotlivých odborov odsúdia takto publikované výstupy, že reprezentanti fakúlt sa nimi nebudú hrdiť pri vykazovaní pre ďalšie obdobie, že producenti takýchto výstupov sa budú stretať s prejavmi dešpektu od svojich kolegov. Dobre však viem, že sa tak nestane. Dotačné kritériá sú totiž príliš štedré na to, aby boli fakultami ignorované. Toto je vážna vec a doplatia na to poctiví výskumníci a vysokoškolskí učitelia. Zatiaľ čo tí v priemere jeden rok čakajú, kým časopisy evidované v databázach akceptujú či neakceptujú ich štúdie, turisti obehnú aj zo päť konferencií a potešia vedenia svojich fakúlt. A tie budú dúfať, že ich bude dostatočne veľa, aby kompenzovali výpadky v publikovaní v prestížnych časopisoch. A v ich optike sa dokonca stanú lepšími výskumníkmi. Aktuálne akreditačné kritériá viažuce sa na oceňovanie publikačných výstupov postupne v rámci komplexných akreditácií začali potláčať podpriemernosť, no ministerstvo teraz priamo tomuto trendu podrazilo nohy. Zodpovednosť je tu jasná, nespochybniteľná.

Kvalita vedeckej a výskumnej činnosti pre ministerstvo zjavne nie je prioritou ani pri celkovom prideľovaní rozpočtu verejným vysokým školám. Stačí, keď si pozrieme hodnotenia vysokých škôl agentúrou ARRA či výsledky komplexnej akreditácie. Tie vstupujú do tvorby rozpočtu, tak zostanem najmä pri nich. Akreditačná komisia SR schválila na svojom januárovom zasadnutí v roku 2016 Prehľad oblastí výskumu a fakúlt/vysokých škôl, v ktorých získali najlepšie hodnotenie. Je potom na pováženie, keď žiadna súčasť napr. UCM v Trnave nefiguruje v takomto rankingu či na popredných priečkach iných rankingov (ARRA), no v aktuálnom rozpise dotácií má nadpriemerný percentuálny rozpočtový nárast oproti roku 2016. V týchto ukazovateľoch porovnateľná KU v Ružomberku je naopak porazeným aktuálneho rozpočtovania. Jediným porazeným.

Skôr sa teda zdá, že nastupuje politika benevolentnosti. Tá umožní väčšine byť na papieri nadpriemernou. A kašľať na medzinárodnú akceptáciu či snahu doháňať vyspelejší svet. Nám je tu dobre, v novom roku organizujme konferencie, vydávajme zborníky a družme sa!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTO

Minúta po minúte: Diaľnicu uzavreli na hodiny, autá otáčajú do protismeru

Polícia otáča autá cez protismer naspäť do Bratislavy.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?