Hrdo, odborne, slušne – čo z toho zostalo ministerke Lubyovej

Autor: Ondrej Kaščák | 21.9.2017 o 0:53 | Karma článku: 5,71 | Prečítané:  1606x

Napriek všetkým škandálom slovenského školstva z minulosti ešte nikdy odchádzajúci minister školstva nenechal z vecného a odborného hľadiska ministerstvo v takom pokročilom štádiu rozkladu ako minister Plavčan.

Nominácia ministerky Lubyovej tak zákonite viedla k pozitívnym reakciám. Vlnu úľavy a falošných nádejí však musí vystriedať triezvy pohľad. Učitelia, vedci a verejnosť totiž očakávajú okamžité činy. A tie aj nastávajú – osobné jednanie v Bruseli o eurofondoch, rokovanie s odborármi, reaktivácia Testovania 5. Otázkou však je, o čom tieto činy vypovedajú a aké má nová ministerka akčné limity.

Na objasnenie tejto otázky použijem slogan SNS, ktorá ju do funkcie nominovala a ktorej ponuku ministerka bez väčšieho otáľania akceptovala. Z tohto sloganu určite v jej prípade bude platiť „hrdo“. Vystupuje sebavedomo, s nominujúcou stranou ju podľa jej slov spája národné cítenie, čo sa prejavilo v pokračujúcej podpore projektu brannej výchovy, ktorú dokonca vníma aj ako prostriedok podpory národného cítenia.  Je možné, že bude platiť aj „slušne“, keďže zo svojich fungovaní v medzinárodných organizáciách zrejme zvláda umenie vecnej komunikácie, odosobnenia sa a držania emócií na uzde. Vzniká tým nádej (už mnohokrát realitou nepotvrdená), že by mohla byť schopná vytvoriť priestor pre produktívnu diskusiu rôznych názorových platforiem v odbornej verejnosti.

No a podľa vyjadrení niektorých zástupcov vysokých škôl a SAV sa slogan „odborne“ zdá ako samozrejmosť. Veď ide o ministerku s reálnou vedeckou kvalifikáciou a skúsenosťami (na rozdiel od jej predchodcu). Tu by som sa však trochu pozastavil. Áno, ministerka je vedkyňou a určite bude nápomocná SAV a vysokým školám pri riešení škandálu s eurofondmi. Nie je však len ministerkou pre vedu a výskum. Je tu masa viac ako 16 000 učiteliek materských škôl, 35 000 učiteľov základných škôl, 21 000 učiteľov gymnázií, stredných odborných škôl a konzervatórií či 5 300 učiteľov špeciálnych škôl. O školských zariadeniach a základných umeleckých školách nehovoriac. Preto viac ako vyjadrenie predsedu SAV je pre mňa relevantné vyjadrenie šéfa Slovenskej komory učiteľov Crmomana, že angažovanosť novej ministerky v oblasti školstva mu nie je známa. A nie je mu známa preto, lebo sa jednoducho v tejto oblasti neangažovala.

Nezapájala sa aktívne do verejných diskusií o školstve, nepoznáme jej odborný názor na Učiace sa Slovensko či národné testovania, no cíti sa byť zaviazaná ich presadzovať. A možno ju jej odborná profilácia paradoxne od školstva, najmä toho regionálneho, odvádza. Ak sa totiž angažujete v sloganoch celoživotného vzdelávania a globálnych trendov na trhu práce (čo je prípad odborného zamerania ministerky), zameriate svoj pohľad najmä na krátkodobé a nie nevyhnutne inštitucionálne formy vzdelávania. Škola ako inštitúcia či učiteľská profesia v nich nie sú kľúčové a všeobecné vzdelávanie sa javí ako zamestnávateľsky málo zaujímavé. Hrozí teda, že vyššie uvedená početná masa opäť na svojom čele nebude mať lojálneho zástupcu, ktorý by chápal povahu jej činnosti.

Preto možno len dúfať v životaschopnosť sloganu „slušnosť“, že si ministerka uvedomí odborné limity a obklopí sa poradcami, ktorí vnímajú školskú agendu nielen politickými, ale aj odbornými okuliarmi. Potom by však bola zrejme vystavená politicky nepríjemným faktom: že branná výchova nie je žiadna kurikulárna téma ani v národnom a ani v medzinárodnom kontexte a že v oblasti kurikula máme omnoho závažnejšie problémy, ktoré dlhodobo nikto nerieši; že Učiace sa Slovensko je vízia, ktorá nevychádza z údajov a ani zo zisťovania reálnych potrieb učiteľov; že testovacia agenda v jej súčasnom uplatňovaní v SR nemá žiadnu relevanciu ani pre školy, ani pre rodičov a ani pre riadenie sektora.

Takže prvé kroky ministerky naznačujú, že titulky neustále omieľajúce slogan odbornosti po jej nástupe, boli skôr znakom tej veľkej úľavy z odchodu predchádzajúceho ministra. Jej rozhodnutia sú totiž politické, dokonca s jemným nádychom straníckej agendy.

A je to aj o tom, kto ovplyvňuje jej rozhodnutia. Či to sú médiá a verejnosť, ktorí chcú vidieť okamžité kroky, aby sa demonštratívne zastavili prejavy hlbokého rozkladu alebo strana, ktorá chce okamžitú reakciu na lapsusy predchádzajúceho ministra a tým si zlepšiť svoj imidž. Alebo, či sú to učitelia a ich reprezentanti. Veľmi dobre to je vidieť na aktuálnej reaktivácii Testovania 5. Napriek snahe časti učiteľskej verejnosti otvoriť diskusiu o Testovaní 5 formulovanú aj v aktuálnom otvorenom liste ministerke s cieľom, aby testovanie neprebehlo a ani neprebiehalo, poponáhľala sa táto so splnením si svojej politickej úlohy. Premárnila tak šancu pozrieť sa realite slovenského celoplošného národného testovania do očí. Neutešenej realite, ktorá je učiteľskej verejnosti dobre známa, no ktorá je ministerstvom tvrdošijne ignorovaná. Realite, ktorá napr. viedla Čechov k tomu, aby nepristúpili k celoplošným testovaniam a odmietli ich aj vo svojej stratégii vzdelávacej politiky na ďalšie roky.

Učitelia tak dnes nie sú iniciátormi rozhodnutí na ministerskej úrovni, nič nové pod slnkom. Zdá sa, že k iniciátorom skôr patrí odídený minister, ktorý ako externý poradca radil zaskakujúcej ministerke Matečnej a radí aj súčasnej ministerke Lubyovej. Veľa šťastia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sulík: Ja som skutočný poctivý autentický bojovník za záujmy Slovenska

O Kočnerovej nahrávke Gorily nehovoril hneď aj preto, aby SaS nepriťažil.

EKONOMIKA

Stavba rodinných domov bude mať nové pravidlá. Zdražie

Štát od roku 2020 povolí len ekologické budovy.


Už ste čítali?