Neviditeľná ruka Testovania 5

Autor: Ondrej Kaščák | 4.1.2019 o 14:47 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  4606x

Januárovým rituálom bývajú diskusie o výsledkoch Testovania 5. Riaditeľka NÚCEMu navštívi viaceré médiá a bude šíriť jóbovskú zvesť o stagnujúcich či zhoršujúcich sa výsledkoch slovenských žiakov.

Uvidíme, kto nahradí okres Gelnica a či nám opäť bude podsúvaný paušalizujúci a neadekvátny obraz toho, že na východe nič nie je. Predtým, než sa však rozbehne tento kolotoč, bolo by dobré pozrieť sa na to, ako je nastavené a ako funguje Testovanie 5 na Slovensku. To totiž ovplyvňuje všetko nasledujúce.

Tradičné kritiky poznáme. Napr. zlé časové nastavenie realizácie testovania, ktoré neumožňuje dať výsledky žiaka do súvislosti s vyučovaním na danom stupni (testuje sa až po prázdninách v piatom ročníku učivo z prvého stupňa) a neumožňuje adresne určiť vyučovaciu zodpovednosť (učitelia prvého stupňa už so žiakom nepracujú a učitelia na druhom stupni sú so žiakmi len niečo menej ako tri mesiace). Pre personálnu politiku na škole je teda testovanie irelevantné. Irelevantné by malo byť taktiež aj pre zriaďovateľov, keďže testovanie neberie do úvahy sociálnu skladbu žiakov na škole, takže akékoľvek porovnávanie škôl na základe výsledkov v testovaní je chybné. To je ďalší známy kritický bod. Naviac, účasť na testovaní nie je povinná, takže výsledky pre školu sú zároveň aj skreslené. Napriek tomu vidíme, že niektoré vedenia škôl či zriaďovatelia začínajú o výsledky v testovaní opierať svoje rozhodnutia resp. ich využívať na propagačné účely. Testovanie sa tak stáva súčasťou súťaže o žiaka v podmienkach, ktoré len ťažko možno označiť ako férové. Zaznievajú aj kritické hlasy k obsahu testovania. Skupinovo túto kritiku formulovali učitelia slovenského jazyka. Dokonca zazneli aj výzvy na bojkot Testovania 5 ako takého resp. požiadavka, aby sa už nasledujúce roky netestovalo.

Tieto diskusie nás viedli k tomu, pozrieť sa na realitu Testovania 5 bližšie. Zložili sme výskumný tím, osobne sme sa zúčastnili na testovacom dni v novembri 2018 a realizovali sme rozhovory s riaditeľmi, koordinátormi testovania, administrátormi a taktiež aj s učiteľmi testovaných predmetov. Vybrali sme široké spektrum škôl (štátne, cirkevné, súkromné, dedinské, mestské) na západnom, strednom aj východnom Slovensku. Údaje ešte len spracúvame, no niektoré tendencie začínajú byť zjavné.

Asi najzásadnejšie posolstvo je, že testovanie za dobu svojej krátkej existencie mení kultúry škôl. Zasahuje do organizácie chodu školy, organizácie vyučovania, dokonca do organizácie a metodiky v rámci vyučovacích hodín. A to nielen v čase blížiaceho sa termínu testovania. Mení taktiež pohľad učiteľov na svoju profesiu a svoju predmetovú profiláciu. Prosto, školy sa začínajú vzťahovo a organizačne prispôsobovať testovaniu.

Prípravy na testovanie sa spravidla začínajú už od druhého polroku štvrtého ročníka. Niektorí učitelia používajú testy z predchádzajúcich rokov, alebo sa cez rodičovské príspevky zakupujú publikácie z komerčných vydavateľstiev zamerané na prípravu na testovanie, ktorých je za tých posledných pár rokov ako húb po daždi. Učitelia referujú, že žiaci v tomto veku majú obrovský problém už so samotným chápaním formátu testu. Keďže tradičnou súčasťou školského hodnotenia v SR nie sú testy, deti nepoznajú formát otázok s voliteľnými odpoveďami a ani to, ako s nimi pracovať. Preto sa najprv začína samotným nácvikom správneho vypĺňania testov. Táto činnosť učiteľov podľa ich názoru odvádza od predpísaného učiva, ktoré ešte majú v štvrtom ročníku preberať.

Na obdobné sa sťažujú aj učitelia testovaných predmetov v piatom ročníku. Takmer tri prvé mesiace školského roku sa zaoberajú opakovaním učiva z prechádzajúceho roka prostredníctvom práce s testami. Niektoré školy za týmto účelom naviac využívajú disponibilné hodiny pre posilnenie výučby matematiky a slovenského jazyka, iné v tomto smere posilňujú krúžkovú činnosť, tí najodvážnejší (a v rozhovoroch najotvorenejší) posilňujú výučbu profilových predmetov priamo na úkor iných vyučovacích predmetov.

Pri rozhovoroch s učiteľmi testovaných predmetov sa ukázal zaujímavý fenomén. Spôsob testovania mení spôsob ich výučby. Zisťujú, že testy NÚCEMu sa pýtajú a zadávajú úlohy inak, ako to je bežné napr. v schválených učebniciach. Je to štýl, ktorý nachádzame napr. v medzinárodných testovaniach. Najmä matematikári uvádzali, že začali zaraďovať tento typ zadaní do svojej vyučovacej činnosti aj v iných ročníkoch, aby žiaci potom lepšie nabehli aj na Testovanie 9. Slovenčinári okrem toho masívne protestovali proti typu a dĺžke textov, ktoré testovanie používa. Veľmi často zaznievali poukazy, že obsah testovania zo slovenčiny len veľmi okrajovo súvisí so štátnym vzdelávacím programom, ktorý musia napĺňať.

Čo to znamená? Ukazuje sa, že aj u nás dochádza k negatívnemu javu, ktorý sa v odbornej literatúre označuje ako tzv. dvojité kurikulum. Ide o paralelnú existenciu osnov, ktoré predpisuje štát v podobe štátneho vzdelávacieho programu a iných osnov, ktoré predpisuje organizácia zodpovedná za tvorbu národných testov. Ukazujú to aj niektoré školy, ktoré vnímajúc zvláštnosti Testovania 5 organizujú na konci štvrtého ročníka vlastné riaditeľské previerky z učiva prvého stupňa. Prosto NÚCEM dnes nemožno vnímať len ako inštitúciu zabezpečujúcu testovanie. V praxi sa stal inštitúciou ovplyvňovania spôsobu a obsahu vzdelávania na školách. Inštitúciou vystavujúcou vlastné vysvedčenia – výsledkovú listinu žiaka a výsledkovú listinu školy.

No a aj keď príprava na testovanie prebieha vo všetkých zúčastnených školách, intenzita môže byť rôzna. Najviac citeľný tlak na úspešnosť v testovaní je v školách vo väčších mestách a v súkromných školách, ktoré používajú výsledky v testovaní na vlastnú propagáciu a testovaniu podriaďujú svoju činnosť takmer už od prvého ročníka.

Zatiaľ čo úspešné školy v testovaní vedia, ako zúročiť výsledky testovania, štát v tom nemá jasno. Na odporúčania OECD sme síce dané testovanie zaviedli, ale žiadnu inú systémovú úlohu neplní. Nie je podmienkou pre prechod na vyšší stupeň vzdelávania a na základe vyššie uvedených metodologických problémov nemôže byť ani využívané na efektívnejšiu správu siete škôl. Konzekvencie pre každodenný život našich škôl má ale dramatické.

O našich národných testovaniach často diskutujem s kolegami zo zahraničia s rozvinutou tradíciou a kultúrou testovania na školách. A asi neprekvapí, že po opise pozície Testovania 5 a podmienok jeho uplatňovania v SR opakovane zaznieva spojenie „waste of money“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?